Správanie sa laboratórneho potkana na horúcej platni a jeho ovplyvnenie ionizujúcim žiarením

B. Šmajda, K. Odziomková, I. Majláth
Katedra fyziológie živočíchov a človeka,
Prírodovedecká fakulta Univerzity P.J. Šafárika, Košice

Cieľom práce bolo zostaviť etogram správania sa laboratórneho potkana v teste na horúcej platni (podľa Espejo a Mir,1993 v našej modifikácii) a zisiť prípadné zmeny správania sa zvierat po ich jednorazovom ožiarení gama-lúčmi. Použili sme 12 potkanov-samcov kmeňa Wistar o priemrnej hmotnosti 345 g. Experimentálne neskúsené zvieratá sme kládli po jednom na dobu 2 minút na platňu z pozinkovaného plechu , na ktorom bola umiestnená valcová bariéra z plexitu vysoká 35 cm s priemerom 30 cm. Platňa bola zo spodnej strany vyhriata na 48 +/- 2 o C pomocou infračerveného žiariča. Zaznamenávali sme čas latencie (čas do prvého objavenia sa) a frekvenciu výskytu nasledujúcich druhov správania sa : vzpriamenie sa s opretými prednými labkami o stenu valca, vztýčenie sa bez opretia, olizovanie predných končatín, olizovanie zadných končatín, čistenie kožušiny (olizovaním a škrabaním), ”umývanie tváre” prednými končatinami a tzv. ”zmrznutie” (postoj bez pohybu so sledovaním okolia).

Najfrekventovanejšími typmi správania boli vzpriamenie sa s oporou predných končatín a olizovanie zadných a predných labiek. Exploratívne správanie bolo prítomné u každého zvieraťa ihneď po vložení na platňu a opakovalo sa vždy po skončení každého z ostaných typov správania. Ostatné sledované typy správania sa vykytli u menej než 50 % zvierat a mali nižšiu frekvenciu. Priemerné hodnoty latencie jednotlivých typov správania sa predlžovali v poradí exploratívne správanie, vzpriamenie sa s oporou predných končatín, olizovanie predných končatín, olizovanie zadných končatín a vztyčovanie sa bez opory.

Na druhý deň sme zvieratá ožiarili celotelovou dávkou 6 Gy gama-lúčov z kobaltového zdroja (dávkový príkon: 200 mGy/min) a po 15 minút po skončení ožarovania sme test na horúcej platni zopakovali.

Po ožiarení došlo u sledovaných zvierat ku štatisticky významnému predĺženiu latencie vztyčovania s oporou a umývania tváre. Latencia olizovania prednej a zadnej končatiny boli po ožiarení signifikantne významne (P<0.01) kratšie, než pred ožiarením. Ostatné sledované typy správanie buď neboli významne pozmenené alebo pre ich nízku incidenciu rozdiely nebolo možné hodnotiť štatisticky.

Získané výsledky ukazujú, že ožiarenie potkanov nemalo analgetický efekt, ale naopak, spôsobilo zvýšenie citlivosti na tepelný podnet (skrátenie latencie a zvýšenie frekvencie olizovania predných a zadných končatín po ožiarení). Predĺženie latencie vztyčovacej aktivity by mohlo poukazovať na zvýšenú anxiozitu zvierat po ožiarení.

 

Literatúra:

Espejo, E.F., Mir, D.: Structure of the rats behavior in the hot plate test. Behav. Brain Research, 56, 171-176, 1993.