V pokusoch sme použili 24 zvierat, z nich 12 tvorilo pokusnú a 12 kontrolnú skupinu. Na matky zvierat pokusnej skupiny od 196. do 258. dňa teľnosti pôsobilo elektromagnetické pole s nízkou intenzitou. V oblasti dojníc predstavovala magnetická indukcia hodnoty od 15,0 µT do 42,1µT. Matky zvierat kontrolnej skupiny boli v prostredí s nultým elektromagnetickým polom. Všetky zvieratá sme vo veku 12 mesiacov podrobili šiestim 10 minútovým open-field testom v troch za sebou nasledujúcich dňoch, dva testy za jeden deň. Počas prvých dvoch testov pôsobili na zvieratá izolácia a ticho, v treťom a štvrtom bol v aréne prítomný človek sediaci pri stene. Pri posledných dvoch testoch sme ako záťaž aplikovali hluk, tzv. čistý tón, ktorý bol produkovaný tóngenerátorom o hladine akustického tlaku 110 dB a frekvencii 1000 Hz. V priebehu testovania sme sústavne zaznamenávali prechody štvorcov, frekvenciu pohybu, vokalizačného a eliminačného správania sa. Rozdiely medzi skupinami v počtoch prechodov štvorcov boli nepreukazné s výnimkou prvých dvoch minút prvého testu, v ktorých mala kontrolná skupina vyššiu pohybovú aktivitu. Podobne celkom za tri dni testov sme v prvých dvoch minútach zaznamenali vyššie priemerné hodnoty vokalizačných prejavov v kontrolnej skupine. Z uvedeného možno usudzovať, že zvieratá kontrolnej skupiny reagujú na stresorické faktory rýchlejšie. Je možné predpokladať, že pôsobenie gradientu elektromagnetického poľa počas vnútromaternicového vývinu sa prejavilo na zníženej excitabilite zvierat pokusnej skupiny. Znížená vnímavosť v novom prostredí môže odrážať zníženú motiváciu a môže takto ukázať, že zvieratá majú ťažkosti v adaptácii na podmienky vonkajšieho prostredia. Prítomnosť človeka v aréne v druhý deň testov sa ako záťažový faktor neprejavila. Pri aplikácii hluku s intenzitou 110 dB a frekvenciou 1000 Hz v piatom a šiestom teste sme v kontrolnej skupine zaznamenali nárast počtu prechodov štvorcov, kým v pokusnej skupine počty prechodov štvorcov vzrástli len veľmi málo. V treťom dni testov sme zistili vyšší počet defekačných prejavov v pokusnej skupine. Z toho možno usudzovať, že zvieratá kontrolnej skupiny sa snažia stresovú situáciu vyvolanú hlukom kompenzovať zvýšenou motorickou aktivitou. Zvieratá, na ktoré pôsobilo počas intrauterinného vývinu elektromagnetické pole, môžu však zapájať do eliminácie záťaže metabolické mechanizmy. Vplyv hluku sa na priemernom počte vokalizačných prejavov naprejavil ani v jednej zo skupín, priemerné hodnoty boli nižšie ako v predchádzajúcich dvoch dňoch testov. Rozdiely medzi skupinami v reakcii na hlukovú záťaž môžu byť podmienené jednak vplyvom gradientu elektromagnetického poľa, ale i rozdielym pomerom pohlaví v skupinách. Kým v kontrolnej skupine bol rovnaký počet býčkov a jalovičiek, v pokusnej skupine bolo viac býčkov. Dva býčky z pokusnej skupiny počas odchovu uhynuli, môže to odzrkadľovať nepriaznivý vplyv skúmaného faktora na životaschopnosť a imunitu zvierat.