Vzťah medzi kategorizáciou na základe excitability a vybranými hematologicko-biochemickými ukazovateľmi adaptácie na tréningovú záťaž u športových koní

Lucia Kršková
Katedra živočíšnej fyziológie a etológie
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Športové využitie koní so sebou prináša množstvo problémov súvisiacich s fyziologickou adaptáciou, ako aj s adaptáciou CNS na zvýšenú tréningovú záťaž.

Cieľom našej práce bolo v náväznosti na výsledky uvádzané HALOM (1992): 

  1. za využitia habituačného testu (na základe frekvencie výskytu motorickej aktivity) jedince rozdeliť do skupín na nízko, stredne a vysoko excitabilné,
  2. zistiť existenciu možných vzťahov medzi kategorizáciou na základe excitability a hladinami vybraných hematologicko-biochemických ukazovateľov adaptácie na tréningovú záťaž.
Testovaná skupina pozostávala zo 17 športových koní úžitkového typu Slovenský športový pony (slovenské teplokrvné kobyly nižšieho vzrastu x žrebec waleský pony sekcie B).

Etologická časť pozorovaní prebiehala v habituačnej komore s rozmermi 6 x 4,5 m, ktorej podlaha bola rozdelená na 12 štvorcov (4x3). Kone sme sledovali individuálne v 40 min. intervaloch v dopoludňajších hodinách (9-12 hod.). Registrovali sme nasledujúce aktivity: motorickú aktivitu, hlasové prejavy, očuchávanie, orientáciu na dvere a okno, kývanie hlavou, defekáciu, urináciu, hrabanie a iné. Na základe frekvencie výskytu motorickej aktivity (MEDVECKÝ, HALO, NOVACKÝ,1992; HALO,1992) sme testované jedince rozdelili na vysoko, stredne a nízko excitabilné.

V druhej časti pokusu (fyziologickej) sme od testovaných koní zaradených do prípravy na skúšky výkonnosti pre mnohostranne úžitkové kone a do športovej testácie uskutočnili v 4 obdobiach (v závislosti od stupňa prípravy: 1.-zaradenie koní do výcviku, 2.-obdobie kondičného tréningu, 3.-obdobie drezúrnej a skokovej prípravy, 4.-ukončenie prípravy) odber krvi z krčnice. Za pomoci biochemických vyšetrení sme zisťovali: minerálny profil (Ca, P, Mg), energetický a lipidový profil (glukóza, celkové lipidy, cholesterol), dusíkový profil (celkové bielkoviny), enzymatický profil (AST, ALT). Hladiny jednotlivých ukazovateľov nám vyjadrovali stav adaptácie koní na zvýšené nároky počas tréningu.

Po získaní vyššie uvedených etologických a fyziologických údajov sme pristúpili k zisťovaniu existencie možných vzťahov medzi kategorizáciou na základe excitability CNS a hladinami vybraných biochemicko-hematologických ukazovateľov stavu adaptácie na tréningovú záťaž.

Za pomoci Wilcoxonovho testu sme prišli k záverom, že medzi kategorizáciou na základe excitability CNS a hladinami sledovaných ukazovateľov adaptácie na tréningovú záťaž nie sú štatisticky preukazné rozdiely.

Literatúra:

Medvecký, D.-Halo, M.-Novacký, M.: Porovnanie habituačného testu s výkonnosťou a využiteľnosťou koní. In: XIX. Interdisciplinární konference. Lísek u Bystřice nad Perštejnem, Skalský Dvůr 1992, s.80.

Halo, M.: Biologické a výkonnostné vlastnosti F1, F11, F2 a F10 generácie malých športových koní./Kandidátska dizertačná práca./ Nitra 1992. 110s. VŠP-AF.