Svaly hlavy hovädzieho dobytka nie sú uspôsobené pre jemnú mimiku a gestikuláciu. Jediná výnimka v tomto prípade je jazyk. Pohyblivosť jazyka slúži v prirodzených podmienkach - na pastve príjmu potravy. V maštaľných podmienkach občas niektoré zvieratá vykonávajú jazykom zvláštne pohyby. Zviera opakovane vyplazuje a vťahuje jazyk, švihá nim do strán a súčasne ho pozdĺžne roluje. Existuje stereotypná forma, keď sa opísané pohyby rytmicky opakujú, často aj niekoľko desiatok minút a nestereotypné formy, keď sa pohyby jazykom neopakujú bezprostredne po sebe, alebo sú prerušované olizovaním, ociciavanim alebo inými aktivitami s papuľou a jazykom. Toto správanie je v literatúre označované ako hranie sa s jazykom. Vyhľadávanie dojníc hrávajúcich sa s jazykom sa uskutočnilo v siedmich chovoch, z toho dva mali celoročne väzný systém ustajnenia, tri väzný systém s výbehom v lete a dva podniky mali systém voľného ustajnenia. Na všetkých farmách boli dojnice kŕmené kŕmnou zmesou, ktorej základ bola kukuričná siláž rezaná na 2 - 3 cm dlhé kúsky, miešaná s lucernovým senom, zelenou lucernou, prípadne senážou. Počet dojníc hrajúcich sa s jazykom pohyboval od 0 do 31,3%. Priemerný počet hráčok s jazykom bol 14,07 (v = 76,13%). Žiadne dojnice hrajúce sa s jazykom sme nenašli v chove s voľným systémom ustajnenia, kde boli dojnice 24 hodín vo výbehu bez prístrešku s hlbokou podstielkou slamy. Plocha na jedno zviera tu bola 11,43 m2 , pozorovania tu boli vykonané v letných mesiacoch. V ďalšom chove s voľným ustajnením, ktoré bolo vybudované ako ležiskovo boxové ustajnenie, kde plocha na jedno zviera bola 5,44 m2 sme našli 16,0% hráčok s jazykom. Najvyšší počet hráčok s jazykom 31,3% sme našli v jednom z chovov s väzným ustajnením a sezónnym výbehom. Pozorovanie v tomto chove bolo vykonané koncom zimného obdobia, ktoré celé strávili dojnice na stojisku. V chove s väzným ustajnením kde dojnice boli počas dňa v lete vonku bolo len 4,49% hráčok s jazykom. V chovoch s celoročným väzným ustajnením bez výbehu bol počet hráčok s jazykom 11,0 resp. 23,33%. Z výsledkov vyplýva, že hranie sa s jazykom je odrazom niektorých nedostatkov životného - chovateľského prostredia dojníc. Hlavné faktory spôsobujúce toto správanie sú nedostatok dlhších častíc v krmive a obmedzenie pohybu vo väznom systéme ustajnenia. Výsledky naznačujú, že faktory podporujúce spúšťanie hrania sa s jazykom sú nepokoj zvierat spôsobený reštrikciou vo výžive v prvých dňoch zasušenia a počas ruje.