Klovanie peria, stav operenia a agresívne správanie.

Ako to spolu súvisí?
Boris Bilčík1 a Linda J. Keeling2
1Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, Ivanka pri Dunaji
2Swedish University of Agricultural Sciences
Deptartment.of Animal Environment and Health, Skara, Švédsko

Cieľom našeho experimentu bolo popísať vzťah medzi klovaním peria a stavom operenia u sliepok rozličného veku a veľkosti chovnej skupiny. Sliepky znáškového typu (Hisex biely) boli chované na hlbokej podstielke v skupinách po 15, 30, 60 a 120 sliepok, každá skupina v štyroch opakovaniach. Behaviorálne pozorovania boli uskutočnené vo veku 22, 27, 32 a 37 týždňov. Pozorovania boli zamerané na počet klovnutí na perie (hrubé klovanie, jemné klovanie), časť tela ktorá bola klovaná a na agresívne správanie. Detailné skórovanie operenia na jedenástich oblastiach tela bolo robené vo veku 18, 23, 28 a 33 týždňov.

Vo veku 27 a 32 týždňov narastajúca frekvencia agresívnych klovnutí bola signifikantne asociovaná so zníženou telesnou hmotnosťou. V každom sledovanom veku frekvencia prijatých hrubých klovnutí signifikantne korelovala so stavom operenia (čím viac klovnutí, tým horší stav operenia) a s poraneniami pokožky. Pri jemnom klovaní sa takáto súvislosť nepotvrdila. Najviac klovanými oblasťami boli chvost, kostrč a chrbát, avšak najrýchlejšie odperené boli oblasti brucha, kostrče a chrbta. Signifikantný vplyv na stav operenia mala aj velkosť chovnej skupiny - s narastajúcim počtom zvierat v skupine sa zhoršoval stav operenia. Kanibalizmus sa vyskytol len v najväcšej skupine 120 sliepok.