Abstrakta z konference ČSEtS 2006

Motivácia sliepok popoliť sa  

Ján Orság
SCPV Nitra, Hlohovská 2, 949 92 Nitra

Do pokusu bolo zaradených 40 nosníc hybrida ISABROWN vo veku 28 týždňov z dvoch typov technológií. Pozorovanie sa uskutočnilo počas 12 hodín svetelného dňa v piatich po sebe nasledujúcich dňoch v experimentálnej voliére, kde bol nosniciam k dispozícii chovný priestor (CHP) s komfortným popoliskom (KP). Pokus bol členený na 4 súbory podľa nasledovnej schémy: AB11 - 10 nosníc z obohatenej klietkovej technológie AB12 - 10 nosníc z neobohatenej klietkovej technológie AB21 - 10 nosníc z obohatenej klietkovej technológie (opakovanie AB11 s inými nosnicami) AB22 - 10 nosníc z neobohatenej klietkovej technológie (opakovanie AB12 s inými nosnicami) Prístupu do komfortného popoliska bránila prekážka - mokrý brod (MB), ktorej obtiažnosť sa každý deň zvyšovala od 1. dňa - obtiažnosť 1 - voľný prístup do KP cez suchý brod,po 5. deň - obtiažnosť 5 - prístup do KP cez mokrý brod, výška hladiny vody do polovice holennej kosti. Vzhľadom k tomu, že v rámci každej hodiny sme zaznamenali činnosť nosníc každú minútu, volili sme hodnotenie šesťdesiatich pozorovaní v podtriede pokus (A) * technológia (B) * obtiažnosť (C) * hodiny (D). Z štvorfaktorovej analýzy rozptylu popolenia v KP vyplýva, že existujú štatisticky významné rozdiely medzi pokusmi a technológiami a štatisticky vysoko významné rozdiely medzi úrovňami obtiažností a hodinami. Je potrebné však povedať, že dvoj, troj a štvorfaktorová interakcia boli tiež štatisticky vysoko významné, okrem dvojfaktorovej interakcie pokus a technológia, ktorá nebola štatisticky významná. V takomto prípade je ťažké usudzovať na vplyv hlavných faktorov. Z dvojfaktorovej analýzy rozptylu popolenia v komfortnom popolisku však vyplýva, že interakcia obtiažnosť a hodiny bola štatisticky vysoko významná vo všetkých pokusoch. V týchto kombináciách sme zistili štatisticky významné rozdiely aj medzi úrovňami obtiažnosti a hodinami. Pokiaľ ide o vnútorné faktory, je známe, že tendencia k popoleniu sa mení (kolíše) podľa časti dňa, s viac vyskytujúcim sa uprostred dňa, čo naznačuje vnútorný každodenný biorytmus motivácie. Tento poznatok sa potvrdil aj pri našom experimente. Popolenie v čase od 10 do 14 až 16-tej hodiny malo max. hodnotu. Prekvapivo vyznieva fakt, že celková dĺžka popolenia bola práve pri obtiažnosti 1 – suchý brod v chovnom priestore najdlhšia, alebo dlhá až v troch súboroch (AB12, AB21, AB22). Pri tej istej obtiažnosti dosiahlo popolenie max. hodnôt aj komfortnom popolisku tak isto v troch súboroch (AB11, AB12, AB22). Toto zistenie potvrdzuje poznatok, že popolenie je z veľkej časti ovládané vnútornými mechanizmami. Niektoré nosnice, aj keď mali prístup k popoliacemu substrátu bez prekážky sa uspokojili s neplnohodnotným (vákuovým) popolením . Súbory AB11 a AB21 a súbory AB12 a AB22 sa v zistených výsledkoch nezhodujú, čo nás oprávňuje konštatovať, že popolenie nosníc nepodmieňuje len prístupnosť popoliaceho substrátu ale komplex iných faktorov, napr. individualita sliepok.

Klíčová slova: nosnice; popolenie; motivácia