Abstrakta z konference ČSEtS 2006

Vzťah medzi postavením v hierarchickom rebríčku a fyziologickými parametrami samcov brojlerov – rádiotelemetrická štúdia  

Marek Rajman, Boris Bilčík, Monika Sedlačková, Inma Estevéz, Ľubor Košťál,
Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, Ivanka pri Dunaji 900 28
University of Maryland, College Park, MD, USA

Z literatúry je známe že sociálna interakcia je silným stresorom. Höglund et al. (2000; J. Exp. Biol. 203:1711-1721) zistili, že samce, ktoré sú trvalo vystavené dominantnému jedincovi, majú chronicky zvýšené hladiny glukokortikoidov. Cieľom nášho experimentu bolo overiť, či sa zmeny vo fyziologických ukazovateľoch vyvolané sociálnou interakciou u dominantných a submisívnych kohútov líšia. V experimente sme použili kohútov rodičovskej generácie brojlerov ROSS 308, ktoré boli ustajnené v šiestich voliérach po troch so šiestimi sliepkami počas 4 týždňov. Vo veku 33-34 týždňov boli podrobené testom správania a vo veku 35 týždňov testom agresívneho správania. Kohúty sme rozdelili na základe agresívneho správania na dominantné a submisívne. Následne na to sme ôsmim samcom implantovali rádiotelemetrický vysielač. Pomocou rádiotelemetrie sme merali hodnoty pulzovej frekvencie (PF), telesnej teploty (T), systolického (Ps), diastolického (Pd) a priemerného krvného tlaku (Pm) počas 48 hodín bez ovplyvňovania a počas sociálnej interakcie. Test sociálnej interakcie sme rozdelili na tri 30-minútové intervaly: pred, počas a po sociálnej interakcii. Počas interakcie bolo do vedľajšej klietky testovaného kohúta umiestnené stimulujúce zviera (sliepka alebo kohút). Pozorované zviera bolo testované počas desiatich dní celkovo desať krát. Údaje sme analyzovali pomocou analýzy variancie pre opakované merania a Spearmanovou koreláciou. Zistili sme, že čím boli samce nižšie na hierarchickom stupni, tým mali vyšší piemerný Pd počas dňa (svetlej fázy; R=-0,724; p<0,05). V prípade denného Psa Pm sme pozorovali iba trend (p=0,08). Negatívna korelácia medzi T počas dňa a agresívnym správaním sa blížila ku hladine významnosti (R=-0,687; p<0,06). Frekvencia sexuálneho správania korelovala negatívne s T počas noci (R=-0,714; p<0,05). Vplyvom opakovania sociálnych interakcií došlo k poklesu v reakcii PF, T, Ps, Pm a Pd (F=16,61; p<0,001; F=4,14; p<0,01; F=26,31; p<0,001; F=26,42; p<0,001; F=23,40; p<0,001). Submisívne samce mali počas testov sociálnej interakcie vyššiu T ako dominantnejšie samce (F=3,54; p<0,05). Submisívne kohúty sú v skupine samcov vystavené chronickému sociálnemu stresu, čo sa odzrkadľuje vo zvýšených bazálnych hodnotách krvného tlaku a telesnej teploty ako aj vo väčšom náraste telesnej teploty na prítomnosť stimulujúceho zvieraťa. Táto práca bola financovaná z projektov: US–Slovak Science and Technology Program 021/2001, VEGA 2/5127/25 a APVV-51-024904.

Klíčová slova: kohút; dominancia; fyziologické parametre;