Abstrakta z konference ČSEtS 2006

Reakcia bahníc na strojové dojenie: hodnotenie priebehu toku mlieka  

Lucia Mačuhová, Michal Uhrinčať, Pierre-Guy Marnet, Juliana Mačuhová, Štefan Mihina, Milan Margetín, Vladimír Tančin,
SCPV, 949 92 Nitra, Slovenská republika
AGROCAMPUS, 35042 Rennes Cedex, Francúzsko
Beyerische LfL, 85354 Freising, Nemecko

Bimodalita (dvojvrcholový tok mlieka) je pri dojení bez stimulácie veľmi dôležitým indikátorom vzniku reflexu ejekcie mlieka. Reflex ejekcie mlieka je základom kompletného a rýchleho vydojenia ovce a pozitívne vplýva na produkciu mlieka. Cieľom práce bolo zistiť reakciu bahníc plemena cigája (30 ks), zošľachtená valaška (30 ks) a lacaune (20 ks) na strojové dojenie. Hodnotili sme intenzitu toku mlieka počas dojenia, výskyt bimodality toku mlieka a vzťah medzi bimodalitou a celkovým nádojom. Intenzitu toku mlieka sme merali podľa metodiky Marneta P.G. & Negrao J.A. (2000, Reprod. Nutr. Dev., 40:271). Celkový nádoj (ls means ± SE) bol 0,393 ± 0,01 kg, strojový nádoj 0,311 ± 0,01 kg a čas dojenia 66,82 ± 1,51 s. Percento strojového dodojku z celkového nádoja bolo 23,82 ± 1,26 %. Zo 183 nameraných tokov mlieka sme zistili 90 tokov s bimodalitou (49,18 %) a 39 % tokov s vyrovnanou fázou toku mlieka (plateau I) s vysokým maximálnym tokom mlieka (nad 0,4 kg/min) (21,31 %). Pri raňajšom dojení bimodalita bola 48,04 % a 25,49 % plateau I, pri večernom dojení bolo 50,62 % bimodalít a 16,05 % plateau I. Typ krivky s vyrovnanou fázou toku mlieka (plateau II) s nízkym maximálnym tokom mlieka (pod 0,4 kg/min) bol len 2,73 %. Pri jednotlivých plemenách sme zistili nasledovné zastúpenie bimodality a plateau I: cigája 52,52 % a 8,69 %, lacaune 36,95 % a 43,48 %, zošľachtená valaška 50,00 % a 19,12 %. Najvyššiu úžitkovosť mali ovce s plateau I (0,465±0,027 kg) v porovnaní s ostatnými typmi tokov (bimodálny – 0,406±0,019 kg, nebimodálny - 0,351±0,025 kg, plateau II – 0,291±0,069, P<0,004). Pri bimodálnom toku po prvom vrchole sa vydojilo až 69,84 ± 1,32 % mlieka z množstva získaného strojovým nádojom. Začiatok toku mlieka bol 14,73 ± 0,63 s a pohyboval v rozsahu od 6 do 82 s. Do 10 s spustilo mlieko 28 %, od 11-20 s 57 %, od 21-30 s 10%, nad 30 s 5 %. V príspevku sa prvýkrát detailne popisuje dynamika toku mlieka pri plemenách cigája a zošľachtená valaška. Je však potrebné merania uskutočniť na väčšom počte zvierat, aby sme objektívnejšie posúdili ich predpoklady pre strojové dojenie.

Klíčová slova: bahnice; dojiteľnosť