Abstrakta z konference ČSEtS 2006

Vplyv stresu pred a počas dojenia na parametre dojiteľnosti bahníc  

Lucia Mačuhová, Michal Uhrinčať, Pierre-Guy Marnet, Jana Margetínová, Vladimír Tančin
SCPV, 949 92 Nitra, Slovenská republika
AGROCAMPUS, 35042 Rennes Cedex, Francúzsko

Stres počas prípravy bahnice na dojenie a počas dojenia môže zapríčiniť inhibíciu ejekcie mlieka. K inhibícii ejekcie mlieka dochádza na úrovni centrálneho nervového systému (tzv. centrálna inhibícia), ako dôsledok blokácie uvoľňovania oxytocínu z hypofýzy do krvi. Nedostatočná sekrécia oxytocínu má za následok útlm dynamiky toku mlieka a výdojku. Na druhej strane, veľké množstvo mlieka uloženého v cisterne vemena bahníc môže znižovať negatívny vplyv stresu na priebeh dojenia a výdojok. Cieľom práce bolo zistiť vplyv stresu (neštandartné podmienky dojenia) na jednotlivé parametre dojiteľnosti. Do pokusu bolo zaradených 24 bahníc plemien: dvoch domácich cigája (8 ks), zošľachtená valaška (8 ks) a jedného zahraničného lacaune (8 ks). Pokus prebiehal počas troch po sebe nasledujúcich raňajších dojení v mesiaci jún. Prvé dva dni boli ovce dojené obvyklým spôsobom (po 24 kusov) a tretí deň boli dojené po štyri kusy v dojárni 1x24, za prítomnosti človeka pred hlavou bahníc pred a počas dojenia. Hodnoty boli spracované metódou PROC MIXED štatistického balíka SAS 8.2. Zistili sme pomerne rozdielne reakcie zvierat na zmeny podmienok dojenia, ktoré neodrážali plemennú príslušnosť. Nezistili sme však vplyv zmeny podmienok dojenia na celkový (CV), strojový (SV) výdojok a dodojok. Zaznamenali sme tendenciu vyššieho % dodojku z CV v treťom dni. Preukazne nižšie hodnoty v treťom dni sme zistili pri nasledovných ukazovateľoch: maximálny tok, výdojok za 30 s a 60 s, % výdojku za 30 s a 60 s z CV. Percentuálne zastúpenie nebimodalít (jednovrchlového toku mlieka) v prvý deň bolo 31 %, druhý 35 % a tretí 42 %. Čas dosiahnutia bimodality tj. začiatok druhého vrcholu toku mlieka, ktorý je predpokladom vzniku reflexu ejekcie mlieka bol nepreukazne najvyšší v tretí deň. Percento mlieka vydojeného po prvom vrchole zo strojového výdojku tvorilo (ls means ± SE) v jednotlivé dni 73,73 ± 3,70 %; 74,76 ± 4,06 %; 77,01 ± 3,81 %. Záverom môžeme konštatovať, že zmeny podmienok dojenia negatívne ovplyvnili niektoré parametre dojiteľnosti, ale nemali výraznejší vplyv na celkový priebeh dojenia a produkciu mlieka. V ďalšom období je potrebné špecifikovať reakciu bahníc s rôznym typom toku mlieka na zmeny podmienok dojenia.

Klíčová slova: bahnice; stres; dojiteľnosť