Abstrakta z konference ČSEtS 2006

Zvýšený obsah testosterónu vo vajci diferenciálne ovplyvňuje správanie samcov prepelice japonskej počas ontogenézy  

Monika Okuliarová, Ľubor Košťál, Michal Zeman,
KŽFE PRIF UK, Mlynská dolina B2, 842 15 Bratislava
ÚBGŽ SAV, Moyzesova 61, 900 28 Ivanka pri Dunaji

Štúdie u altriciálnych vtákov ukázali, že maternálne hormóny ovplyvňujú postnatálny vývin a správanie mláďat. Menej údajov je o účinkoch maternálnych hormónov na správanie mláďat prekociálnych druhov a kompletne chýbajú údaje o ich účinkoch počas ontogenézy, kedy sa menia a vyvíjajú možnosti jedinca optimálne reagovať na podmienky prostredia. Cieľom práce bolo zistiť ako zvýšené hladiny testosterónu počas embryonálneho vývinu ovplyvňujú správanie prepelice japonskej (Coturnix japonica) v jednotlivých štádiách ontogenézy. Pred začiatkom inkubácie sme zvýšili prirodzené koncentrácie testosterónu vo vajci aplikáciou testosterón propionátu (Agovirin, Léčiva, ČR) vo fyziologickej dávke 25 ng. Kontrolnej skupine sme aplikovali 20 mikrolitrov olivového oleja. Behaviorálne prejavy prepelíc v reakcii na neznáme prostredie sme opakovane pozorovali v 5 minútových testoch otvoreného poľa vo veku 2, 9, 23 a 37 dní. Do vyhodnotenia sme zahrnuli iba samcov, ktorým sme vo veku 39 dní odobrali vzorky krvi pre rádioimunologické stanovenie testosterónu v plazme. Signifikantnú interakciu medzi prenatálnou aplikáciou testosterónu a vekom jedincov sme zaznamenali v lokomočnej aktivite (F (3, 58) = 4,36, p<0,01), v počte hlasových prejavov (F (3, 58) = 4,99, p<0,01) a v latencii k vokalizácii (F (3, 58) = 4,06, p<0,05). V pohybovej latencii bola interakcia na hranici signifikantnosti (F (3, 58) = 2,39, p=0,078). Prejavy v teste otvoreného poľa sa nelíšili medzi dvojdňovými mláďatami z kontrolnej a testosterónom ovplyvnenej (T) skupiny. Naopak vo veku 9 dní sa prepelice z T-skupiny (n=7) vyznačovali v porovnaní s kontrolou (n=8) vyššou lokomočnou aktivitou, vyšším počtom hlasových prejavov a zároveň kratšou pohybovou latenciou ako aj kratšou latenciou k vokalizácii. Rovnaký charakter mala pohybová latencia a latencia k vokalizácii aj vo veku 23 dní, lokomočná aktivita a pohybová latencia vo veku 37 dní. Rozdiely medzi skupinami v plazmatických koncentráciách testosterónu sme nezistili. Uvedené výsledky demonštrujú, že zvýšený obsah testosterónu v embryonálnom období môže rozdielne ovplyvňovať správanie samcov prepelice japonskej v priebehu ontogenézy. Ošetrenie zvyšovalo „pro aktívne“ správanie starších jedincov, ale neovplyvnilo pohybovú aktivitu a vokalizáciu v skorých štádiách, kedy majú mláďatá len obmedzené fyzické schopnosti aktívne reagovať na stimuly z vonkajšieho prostredia. Nezmenené koncentrácie hormónu v plazme potvrdili, že ošetrenie ovplyvňuje skôr citlivosť neurálnych štruktúr ako androgény syntetizujúci endokrinný systém.

Klíčová slova: androgény, ontogenéza, prepelice, vývinové stratégie