|
|
29. konferencia - Seč: ako sa to vyvŕbilo?
Dušana Slobodová, PrF UK Bratislava
V poradí
už 29. etologická konferencia v Seči bola iná,
než tá predchádzajúca. (Napokon, tak to zvyčajne chodí.) Konala sa v Českej
republike, v geniálnom prostredí rezervácie Železné hory. Teda trošku
predsa pripomínala minuloročnú tatranskú.
Deň prvý, investičný.
Napriek na minútu presne vyrátaným spojom, úvod konferencie, na ktorý som sa veľmi tešila (nehovoriac, samozrejme o obede) naša dvojčlenná bratislavská návšteva zmeškala. Nezostalo nič iné, len dočítať sa o tom, čo sa najnovšie zistilo o hniezdnom parazitizme, v zborníku a neskôr v družnej debate s Tomášom Grimom. V každom prípade, v sekcii o rodičovskej investícii do cudzích mláďat som si prišla na svoje pri allosucklingu. Koľká „mazanosť“ sa skrýva na oboch stranách evolučného frontu prasiatok a prasnice nám bolo ohalené Gudrun Illmannovou.
Poslednú sekciu
prednášok prvého a už z ostra začatého dňa
uzatvorili hospodárske zvieratá čo by objekt problematiky wellfare, kde sa
počas vášnivej diskusie ukázalo, že problém „vajce verzus sliepka“ môže byť
často poriadne zapeklitý.
Po hodine venovanej posterom
a zhromaždení ČSEtS bolo premietanie diákov z exotickej cudziny
vítaným uvoľnením.
Deň druhý,
sociobiologický.
Hneď ráno druhého dňa nám malo byť
znova dokázané, že autori prehľadových prednášok boli vyberaní veľmi dôsledne. Tri vrstvy myšlienok
Pavla Stopku naraz sa na poslucháčov vysypalo v priebehu sotva 60 minút,
o čom by sa patofyzika mohla zmieniť pri výklade zakrivenia
časopriestoru...Po sekcii, kde sa to hmýrilo pojmami behaviorálne-ekologickými
prišla na rad ďalšia zbierka posterov sprevádzaných aj krátkym
komentárom pred spoločným plénom, čo bolo nepochybne zlepšením oproti minulým
rokom.
Nikdy neviete, kedy sa vám môžu zísť
ťažko nadobudnuté vedomosti o komunikácii. Pri rozprávaní Jana Havlíčka
a Emy Knotkovej nastalo chvíľami ticho, že by ste Heliophobia počuli.
Atmosféra sa mierne uvoľnila počas hodiny príspevkov na voľnú tému.
Popoludní sa nadšené davy presunuli do
hlbín sečskej priehrady, aby zopakovali historický pre(pod)chod vodného živla suchou
nohou.
Deň tretí,
high-technologický.
Účastníci konferencie menej zbehlí v technike, ako napríklad ja, mali posledný deň možnosť žasnúť, ako rafinovane sa dá uľahčiť si každodennú vedeckú drinu s použitím umelej inteligencie. Teóriu nám ukázali vo svojej praxi okrem Rosťu Zemka prednášajúci sekcií fyziológie správania a neuroetológie.
Príjemne unavení
a s budovateľským elánom sa v sobotu po obede vraciame z 29. (z
môjho pohľadu druhého) ČS etologického mítingu každý do svojho kúta republík.
Už teraz sa tešíme na ďalší!