Pri telení dojníc je žiadúce, aby tento fyziologický proces prebiehal bez rušivého zásahu človeka a boli plne uplatnené zafixované materinské inštinkty zvierat. Následne sa znižuje výskyt všetkých popôrodných komplikácií. Individuálne pôrodné koterce majú oproti skupinovým kotercom výhodu v tom, že tu nedochádza k vyciciavaniu čerstvo otelených kráv skôr narodenými teľatami cudzích matiek, s následným nedostatkom mledziva pre vlastné teľa. V literatúre sa udávajú individuálne koterce s rôznou plochou. Nikde však nie sú uvádzané minimálne rozmery koterca, v ktorom by krava mohla prejaviť svoje materské inštinkty bez toho, aby boli daným priestorom negatívne ovplyvnené. Preto sme hodnotili vplyv veľkosti troch individuálnych pôrodných kotercov A (3x3 m), B (4,5x4,5 m) a C (4,5x6 m) na správanie 21 kráv Holštajnského plemena posledných 12 hodín pred pôrodom a 24 hodín po pôrode. Zvieratá boli sledované pomocou kamier a všetky aktivity boli zaznamenávané pomalobežným videorekordérom. Všetky sledované aktivity sme hodnotili v hodinových intervaloch. Testovanie preukaznosti rozdielov sledovaných ukazovateľov medzi skupinami sme robili Kruskal-Wallisovým testom.
Celkový čas strávený ležaním počas 12 hodín pred otelením, ako aj 24 hodín po otelení bol vo všetkých troch kotercoch približne rovnaký. Čas ležania dosahoval maximálnych hodnôt v poslednej hodine pred otelením, kedy zvieratá ležali 2/3 času a minimálnych hodnôt v prvej hodine po otelení, kedy sa priemerná hodnota pohybovala od 2 minút v koterci C po 8 minút v koterci B. Ležanie bolo prevažne v semilaterálnej polohe. Príjmom krmiva strávili najmenej času zvieratá v koterci A, a to ako pred otelením, tak aj po otelení. Najskoršie zdvihnutie hlavy narodených teliat sa zistilo v najväčšom koterci C (103 s) a najneskoršie v koterci A (254 s). Najrýchlejšie sa postavili opäť teľatá narodené v koterci C (v 37. minúte) a najpomalšie teľatá z koterca A (v 55. minúte).
Mláďatám sa matky venovali vo všetkých troch kotercoch rovnako. Z prvej hodiny strávili olizovaním približne 3/4, avšak tento čas veľmi rapídne klesal. V druhej hodine to bola len polovica z predchádzajúceho času, v jedenástej hodine bol už rozdiel oproti času olizovania v prvej hodine štatisticky významný (P > 0,05) a naďalej sa zväčšoval. Počas prvých šiestich hodín po pôrode všetky kravy olizovali svoje teľa. Po tejto dobe sa začali v olizovaní u niektorých zvierat objavovať aj dlhšie prestávky, ktoré sa neskôr predĺžili aj na niekoľko hodín, no nezaznamenali sme prípad, že by krava prestala olizovať teľa a nevrátila sa k tejto aktivite do skončenia pozorovania. V koterci A sme zaznamenali zvýšený výskyt olizovania počas ležania matky. Celkový čas, ktorý matky takto strávili bol zhruba dvojnásobný, ako v zvyšných kotercoch, čo bolo zrejme spôsobené menšou plochou koterca. Teľa sa nemohlo od matky dostatočne vzdialiť a bolo stále v jej dosahu. Frekvencia olizovania ohrady a kŕmneho žľabu po otelení poklesla, olizovanie vlastného teľaťa sa naproti tomu takmer dvojnásobne zvýšilo.
Napriek tomu, že sme nezistili štatisticky významné rozdiely v sledovaných aktivitách medzi jednotlivými kotercami, dovolíme si zapochybovať o vhodnosti koterca A. Takmer dvojnásobný čas olizovania teľaťa ležiacou matkou naznačuje nemožnosť teľaťa dostatočne sa vzdialiť od ležiacej matky. Podobné obmedzenie si môžeme všimnúť pri ležaní v laterálnej polohe u dojníc, ktoré túto polohu využívajú počas spánku. Kým u zvierat v kotercoch B a C čas strávený v tejto polohe po otelení viac-menej stúpal, u zvierat v koterci A po otelení klesal. To si môžeme vysvetliť prítomnosťou teľaťa a tým zmenšením priestoru na pohodlné vystretie nôh. Významným nedostatkom tohoto koterca o veľkosti 3x3 m je i stiesnený priestor pre prípadnú pomoc pri telení. Preto odporúčame uprednostniť koterec väčších rozmerov, minimálne s plochou 20 m2 (4,5 x 4,5 m).