Únikové správanie jašterice zelenej (Lacerta viridis) v jej prirodzenom prostredí

I. Majláth,V. Fekiač, B. Šmajda
Katedra fyziológie živočíchov a človeka, Prírodovedecká fakulta,
Univerzita P. J. Šafárika, Košice

Počas jarných a letných mesiacov roku 1999 sme pozorovali únikové správanie druhu jašterica zelená Lacerta viridis počas rôznych fáz dňa a roka v prírodnom prostredí na južne exponovaných stráňach Zádielskej planiny a Turnianskeho hradného vrchu (CHKO Slovenský kras BR UNESCO). Nadviazali sme tak na pozorovania z rokov 1997 a 1998.

Každých desať dní od apríla do septembra, predpoludním aj popoludní, sme zaznamenávali únikové vzdialenosti samcov, samíc ako aj juvenilných jedincov, ktoré sme následne porovnávali. Nasledne sme vyšpecifikovali 6 základných typov únikových reakcií, ktorých výskyt sme percentuálne rozdelili podla času pozorovania a pohlavia. Takisto sme zaznamenávali substrát, na ktorom sa jašterice v danom období zdržiavali najčastejšie.

Zistili sme, že v prvých dňoch sezóny aktivity je úniková vzdialenosť samcov kratšia než u samíc. Tento jav trvá približne do mája, kedy nastupuje obdobie párenia a únikové vzdialenosti oboch pohlaví sa približne vyrovnávajú. V ďalšom období, v podstate až do konca sezóny, je úniková vzdialenosť samcov výrazne vyššia ako u samíc, čo je spôsobené v prvom rade fyziologickou kondíciou a stavom (gravidita samíc) jedincov a následne z toho vyplývajúcich ekologických nárokov a potrieb ovplyvňujúcich väčšinu druhov etologických prejavov a v neposlednom rade aj únikové správanie. Zistili sme, že i teplota a počasie majú vplyv na únikové správanie tohto druhu: pri nižších teplotách, hlavne dlhodobejších, sme pozorovali zníženie únikových vzdialeností a naopak pri zvýšenej teplote nárast tejto vzdialenosti. Ovplyvnené však teplotou boli obe pohlavia a tak pri vzájomnom porovnaní sa rozdiel medzi pohlaviami výraznejšie nezmenil.

Na základe pozorovaní z roku 1997 a skôr sme vyšpecifikovali 6 základných typov únikov. Taktiež sme zistili výrazné zmeny využitia jednotlivých typov únikov medzi pohlaviami ako aj zmeny počas jednotlivých mesiacov roka. Kým začiatkom sezóny prevládal rýchly únik do diery z krátkej vzdialenosti, počas najteplejších letných mesiacov to už bol únik na kryté miesto (najčastejšie do krovia z väčšej vzdialenosti), nikdy nie do diery, pričom jašterica rušiteľa pozorovala z tohto miesta. Čo sa týka substrátu, na ktorom sa jašterice vyhrievali, tak začiatkom sezóny a počas chladnejších dní prevládal nevodivý substrát (suchá tráva, drevo, viničné raždie), v teplejších dňoch to bol vodivý substrát (vápencové škrapy, bridlice alebo suchá hlina). Zaujímavosťou je zistenie, že jašterice využívali slnenie alebo lov na stromoch a kríkoch až v neskorších obdobiach sezóny, keď už boli na drevinách veľké listy, čo zrejmä súvisí s ich ochranným správaním.