Chronická reštrikcia krmiva je metóda uplatňovaná pri chove rodičovských línií brojlerov v záujme zlepšenia ich reprodukčných vlastností a zdravia. Reštrikčne kŕmené zvieratá sú oveľa aktívnejšie v porovnaní so zvieratami s potravou ad libitum a vyskytujú sa u nich orálne stereotýpie (stereotypné klovanie, nadmerné pitie). Expresia týchto aktivít koreluje pozitívne so stupňom reštrikcie krmiva. Psychofarmakologické pokusy s manipuláciou rôznych neurotransmiterových systémov naznačujú principiálnu úlohu dopaminergnému systému v regulácii týchto prostredím indukovaných stereotýpií. Dopaminergný systém sprostredkúva svoje účinky v CNS prostredníctvom populácií dopamínových receptorov zaraďovaných do dvoch základných skupín (famílií) - D1 a D2.
V našom experimente, cieľom ktorého bolo zistiť vplyv kvntitatívnej a kvalitatívnej reštrikcie krmiva na hustotu dopamínových receptorov v mozgu, boli sliepky rodičovskej línie Ross (Xaveross Praha) rozdelené do štyroch skupín po 6 zvierat. Prvá skupina dostávala kŕmnu dávku doporučenú šľachtiteľskou firmou (R), druhá skupina dvojnásobok tejto dávky (2R) a tretia skupina mala potravu k dispozícii ad libitum (AL). Zvieratá v štvrtej skupine dostávali krmivo zmiešané s drevenými pilinami (do veku 5 týždňov 40 %, od 5 týždňov 30 %), ktoré bolo tiež k dispozícii ad libitum (QR – kvalitatívna reštrikcia). Vo veku 10, 11 a 12 týždňov bolo zaznamenávané ich správanie počas 30 min pozorovaní o 9.30, 13.30 a 17.30 hod. Hustotu dopamínových receptorov v striatálnych oblastiach mozgu lobus parolfactorius (LPO) a paleostriatum augmentatum (PA) sme stanovovali pomocou metódy kvantitatívnej ligandovej autorádiografie. Ako špecifické rádioligandy sme použili [3H]SCH 23390 pre D1 a [3H]spiperón pre D2 receptory.
Správanie zvierat, ktoré nemali obmedzené množstvo potravy (AL a QR), bolo počas dňa vyrovnané. Naopak v správaní vtákov s kvantitatívnou reštrikciou krmiva (R a 2R) sme pozorovali výrazné diurnálne zmeny.
Hoci analýza variancie nepotvrdila vplyv experimentálnej skupiny na denzitu D1 receptorov v LPO, Tukey-ov test mnohonásobného porovnania potvrdil signifikantný rozdiel medzi AL a R (p<0.05) a AL a 2R (p<0.05). V prípade D1 receptorov v PA rovnako nebol významný vplych experimentálnej skupiny na denzitu, Tukeyov test však identifikoval rozdiel mezi QR a R zvieratami (p<0.05). Hustota D1 receptorov v LPO i v PA bola závislá na rostro-kaudálnej polohe rezu (p<0.001 resp. p<0.002). V denzite D2 receptorov v PA a LPO sme nezistili signifikantné rozdiely v závislosti na skupine ani polohe rezu.