Použilo sa 92 teliat – jalovičiek, ktoré boli v prvom dni života rozdelené do 5 skupín: A – búdy od 2. do 7. dňa, od 7. dňa koterec s napájacím automatom do odstavu; B – búdy od 2. dňa do odstavu; D – od narodenia do 7. dňa s matkou, potom koterec s dojčiacou kravou do odstavu; M – od narodenia do 7. dňa s matkou, potom búdy do odstavu; N – od narodenia do 7. dňa s matkou, potom koterec s napájacím automatom do odstavu. Odstav sa u všetkých skupinách uskutočnil vo veku 8 týždňov. Po odstave boli všetky zvieratá ustajnené voľne v skupinách podľa veku. Open-field test (5 min.) sa aplikoval v aréne 4,5 x 4,5 m rozdelenej do 9 štvorcov vo veku 28 týždňov. V aréne boli umiestnené 2 vedrá s koncentrátom. Zvieratá absolvovali šesť testov v troch po sebe nasledujúcich dňoch, jeden test doobeda a druhý poobede. V štvorci 7 bolo červené vedro a v štvorci 9 zelené (B1), v druhom teste (B2) boli vedrá vzájomne vymenené. Nasledovné tri testy boli zamerané na vzťah zviera - človek. Neznámy muž sedel pri stene v štvorci 4, obrátený smerom do arény. Červené vedro bolo umiestnené v štvorci 1 a zelené v štvorci 7 (B3). V štvrtom teste (B4) sa obidve vedrá priblížili na 1,2 m smerom k človeku. V piatom teste (B5) sa červené vedro ponechalo na rovnakom mieste, ale zelené vedro sa priblížilo na dosah ľavej ruky (0.5 m) sediaceho človeka. Nad stredom arény bola vo výške hlavy teľaťa zavesená pestrofarebná lopta. V šiestom teste (B6) sa prázdne vedrá vrátili na pôvodné miesto z B1 a lopta bola umiestnená na rovnakom mieste ako v B5. Priemerný počet prechodov štvorcov za všetky testy bol najvyšší v skupine N (19,6) a najnižší v skupine D (12,1). Celkový čas pohybu bol medzi skupinami signifikantne rozdielny v testoch B4 až B6. Priemerný čas pohybu bol najkratší v skupine D (37,8 sec.) a najdlhší v skupinách A a N (55,8 sec a 55,0 sec). Najvyšší podiel zvierat ňuchajúcich človeka sa zistil v skupinách N a M (56.2 % a 56 %), najmenej ňuchali zvieratá zo skupiny D (29.4 %). Poradie skupín podľa celkového počtu ňuchaní bolo: M (46), N (35), H (21), A (16), D (5). V teste B5 neboli medzi skupinami signifikantné rozdiely v počte kontaktov s loptou, reagovali na ňu takmer všetky zvieratá. V teste B6 mala najviac kontaktov skupina M (88 % zvierat) a najmenej skupina D (29.4 %). Poradie podľa počtu kontaktov na zvierat za testy B5 a B6 bolo: M (4.4), N (4.2), A (4.1), H (3.9), D (2.1).

Najlepší vzťah k človeku prejavili jalovice zo skupín N a M, zatiaľ čo zvieratá odchované dojčiacimi kravami mali vzťah najhorší. Hravé a exploratórne správanie bolo najvýraznejšie vyjadrené v skupinách M, N a A, najmenej prejavov sa zistilo opäť v skupine D. Výsledky indikovali, že metóda odchovu teliat môže mať signifikantný dopad na ich správanie.