Hustota dopamínových D1 a D2 receptorov v mozgu nosníc
s vysokou a nízkou frekvenciou klovania peria
B. Bilčík1, Ľ. Košťál1, Ľ. Kubíková1,
P. Výboh1, L. J. Keeling2
1Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, 900 28
Ivanka pri Dunaji
2Swedish University of Agricultural Sciences, Department
of Animal Environment and Health, 532 23 Skara, Švédsko
Klovanie peria je jedným z najvážnejších behaviorálnych problémov v chovoch
nosníc, s vážnymi dôsledkami pre welfare, ako aj ekonomiku chovu. Keďže
toto správanie sa vyskytuje iba u 8-13 % populácie, jednou z možností ako
sa zbaviť tohto problému je identifikovať jedince s predispozíciou ku klovaniu
peria a vylúčiť tieto zvieratá z ďalšieho chovu. Napriek tomu, že klovanie
peria je špecifický prípad klovania, motorické vzorce tohoto správania
sú podobné klovaniu pri príjme potravy a stereotypnému klovaniu. Dopaminergný
systém, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri kontrole klovania indukovaného
prostredím a farmakami, by mohol mať úlohu aj pri iných formách klovania,
vrátane klovania peria. Na overenie tohoto predpokladu boli nosnice podľa
správania klasifikované ako klovači a neklovači a porovnávali sme hustoty
dopamínových D1 a D2 receptorov v ich mozgoch.
Osemdesiatštyri nosníc línie Hisex hnedý bolo chovaných v pároch v
klietkach a ich správanie bolo sledované vo veku 17, 23, 27 a 33 týždňov.
Na základe počtu silných klovnutí bolo vybraných deväť sliepok s najvyššou
a deväť s najnižšou frekvenciou klovania. Zvieratá boli dekapitované, ich
mozgy vypreparované z lebky a zmrazené. Časti mozgu obsahujúce striatálne
oblasti lobus parolfactorius (LPO) a paleostriatum augmentatum
(PA) boli narezané na zmrazovacom mikrotóme a rezy umiestnené na želatínou
pokryté podložné sklíčka. Hustota dopamínových receptorov bola stanovená
metódou kvantitatívnej ligandovej autorádiografie. Rezy inkubované so selektívnymi
rádioligandami [3H]SCH 23390 pre D1 a [3H]spiperónom
pre D2 receptory boli priložené k filmu senzitívnemu na trícium
a autorádiogramy boli podrobené kvantitatívnej denzitometrii s použitím
počítačovej analýzy obrazu. Výsledky boli analyzované analýzou variancie
pre opakované merania.
Medzi zvieratami s vysokou a nízkou frekvenciou klovania peria nebol
zistený signifikantný rozdiel v hustotách D1 ani D2
receptorov v oboch sledovaných štruktúrach ako celku, avšak vysoko signifikantný
bol vplyv roviny rezu (p < 0,001), poukazujúci na rozdiely v hustotách
v rostrálnej, mediálnej a kaudálnej časti LPO a PA. V oboch oblastiach
boli vyššie hustoty v rostro-mediálnej oblasti. Post-hoc testy preukázali
signifikantne vyššie hustoty D1 receptorov v prednej časti LPO
klovačov (p < 0,05), avšak nižšie hustoty D2 receptorov v
zadnej časti (p < 0.05). V oblasti PA boli u klovačov signifikantne
vyššie hustoty D2 receptorov (p < 0.01) a podobný trend v
prípade D1 receptorov v mediálnej oblasti.
Naše výsledky poukazujú na možnú účasť dopaminergnej neurotransmisie
v expresii klovania peria u nosníc.